Slovenský pamiatkový dom v Sarvaši
Budova
Budova pamiatkového domu, podľa datovania na jeho lomenom štíte, bola postavená v roku 1885. Postavila ho rodina Gajdošovcov, ktorá v tých časoch patrila medzi zámožné rodiny Sarvaša, vlastnila zeme a samotu v chotári v zvanom Sirató.
Budova je typickým príkladom zámožných gazdovských domov z konca XIX. storočia. Tieto, medzi nimi aj dom Gajdošovcov, boli stavané z váľkových tehál. Krov sa robil z dreva splavovanom po rieke Kereš a obyčajne ho pokrývali trstinou.
Takéto domy sa členili na izbu- kuchyňu- izbu- vnútornú komoru- vonkajšiu komoru. Uličné priečelie bolo pomerne široké, lebo uzatváralo nielen prednú izbu, ale aj pavlač.
Na dvore domu Gajdošovcov bola aj osobitne postavená maštaľ. Sem uväzovali kone, keď koncom týždňa prišli do kostola, ale často aj tržné dni.
Predná a zadná izba sa otvárala z pitvora, ktorý od zadnej časti kuchyne delí klenutie. Nad zadnou časťou kuchyne sa vyzdvihuje otvorený komín a vedľa steny do kola sú prípecky. V sarvašských gazdovských domoch vnútorná komora sa vždy otvárala zo zadnej izby, vonkajšia komora z pavlače.
Dom v priebehu rokov viackrát prestavali. Po rekonštrukcii dostal tvar, aký mal okolo roku 1900. Otvorený komín, kuchynské prípecky, pec v prednej izbe už pred desaťročiami rozbúrali, preto ich bolo treba postaviť podľa pôvodného stavu. Izby dostali pôvodné okná a aj pavlač nadobudla svoj skorší výzor s drevenými stĺpmi a tehlovou dlažbou.
Zariadenie
V sarvašsých gazdovských domoch prednú izbu obyčajne nepoužívali, to bola „čistá izba”. Obývali zadnú izbu, odkiaľ sa otvárala vnútorná komora. Vo vnútornej komore uskladňovali potraviny pre každodennú potrebu. V zadnej komore sa uskladňovali obilniny a tu boli uložené aj nepoužívané hospodárske náradia.
Zariadenie pamiatkového domu ilustruje tento spôsob používania. Nábytok v prednej izbe je honosnejší, pozoruhodné sú najmä postele a lavica s operadlom. Sarvašský nábytok nie je natoľko ozdobený ako nábytok okolitých slovenských obyvateľov, aj to môžeme pripísať Tešedíkovmu vplyvu.
V zadnej časti kuchyne sú otvory dvoch pecí. V jednom zadnom kúte je „kutka”. Sem vyhrabávali pahrebu z pece a varili na nej v hlinených hrncoch postavených na železnú trojnožku.
Zariadenie zadnej izby, keďže bola obývacou izbou, je menej ozdobené. Aj krosná sa stavali do zadnej izby.
Vo vnútornej komore uskladňovali potraviny, tu mali uloženú slaninu, údeniny, múku, sem kládli kuchynské náradie, ktoré nepoužívali každý deň.
Vonkajšia komora slúžila predovšetkým na uskladnenie obilnín, tu bol postavený veľký hombár. Tu mali uložené aj rôzne hospodárske náradia. Gazdovi slobodní synovia po príchode zo samoty sa prezliekali v zadnej komore, preto sem ukladali šuby a každodenné šaty.
Vo vnútornej komore je maľba originálna. V ostatných miestnostiach sa podarilo objaviť iba jej náznaky. Kvetinové stropy a maľované steny v Sarvaši sa začali šíriť iba koncom XIX. storočia. V pamiatkovom dome, na základe objavených vzorov, v každej miestnosti sme obnovili povôdnú maľbu.
Zo zariadenia zvlášt treba vyzdvihnúť textílie. V Sarvaši nájdeme skoro všetky obmeny vyšívaných a tkaných textílií. Fond motívov vo veľkej miere sa obohatil tým, že Samuel Tešedík, za účelom rozvinutia sarvašského domáceho priemyslu, priniesol z iných krajov tkáčky a výšivkárky. Ich vplyvom sa vytvorila svojrázna zliatina textilných motívov, ktoré dobre ilustruje bohatý materiál pamiatkového domu.
Balassa M. Iván
